reklama

Revolucionárka za oknom

Prešlo 20 rokov od chvíle, keď Lenka cez balkónové okno známych sledovala „dejiny". Dnes už nemá ani tušenia, koho meniny alebo narodeniny sa vtedy u známych oslavovali, ale v pamäti má veľmi dobre uchovaný obraz  niekoľkých stoviek zababušených Novozámčanov, ako po vtedajšej ulici Červenej armády pochodujú s obrovským revolučným transparentom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

„Už aj tak meškáme," povedali jej rodičia, keď sa ich spýtala, či sa nepozrú na tých ľudí zblízka. Zaujímalo ju, kto demonštruje v tomto malom meste, kde narozdiel od bratislavských davov v podstate každý každého poznal. Možno by tam niekoho spoznala aj ona. Dodnes si nevie poriadne vysvetliť, prečo ju novembrové udalosti tak strašne priťahovali. Slová demokracia a sloboda jej pripadali mimoriadne atraktívne, ale v jej vtedajšom živote a veku si ich spájala skôr s diskotékou, džínsami a povolením na návštevy večerných kinopredstavení. Neskôr si uvedomila, že sloboda by mohla znamenať aj cestovanie do iných než do tradičných destinácií v Maďarsku a v Bulharsku. Tie neskoré vychádzky jej rodičia nepovolili, takže na reálne večerné demonštrácie sa nikdy nedostala. Hneď v prvých revolučných dňoch sa však prehrabala zbierkou sestriných bežeckých medailí a jedinú s trikolórou rozstrihla na dva kusy. Jedna pre ňu a jedna pre jej najlepšiu kamarátku. V obchodnom dome Zámčan jej totiž trikolóru nestihla „odložiť" ani dobrá rodinná známa. Jediný kúsok trojfarebnej stužky si potom hrdo premiestňovala z jedného kabáta na druhý. Ponechala si ju na kabáte aj po tom, ako jej počas výletu v banskobystrickom Múzeu SNP jedna pani pohrozila, že práve kvôli nej začnú Rusi do Slovákov znova strieľať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 „Nežnú" si následne pripomínala každý rok. Ale až s odstupom mnohých rokov začala citlivejšie vnímať všetky aspekty toho, čo vtedy Nemci v Berlíne, robotníci v Poľsku, študenti v Prahe či Rumuni a mnohí ďalší pre nasledujúce generácie vybojovali. Neboli to len tie džínsy, dovolenky pri Stredozemnom mori, ale aj možnosť ísť v živote ktorýmkoľvek smerom obrazne aj v pravom zmysle slova... Možnosť zakotviť napríklad na druhom konci sveta, živiť sa slobodným písaním a zdieľať život s niekdajším úhlavným imperialistickým nepriateľom. To bolo ďaleko za hranicami toho, o čom pri pohľade z onoho balkóna bola Lenka schopná snívať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po 20 rokoch...

Ulica Červenej armády dnes nesie meno Milana Rastislava Štefánika. Šedý činžiak Lenkiných známych bol zrekonštruovaný a ich zle tesniace balkónové dvere boli už dávnejšie vymenené za kvalitnejšie. Ich deti majú svoje rodiny a veľmi úspešné kariéry v súkromnom sektore mimo rodného mesta. Lenkini známi patria k tým, ktorým sa viac páčilo „za socíka". Už niekoľko rokov sa s nimi stýka iba sporadicky. Nechce prezradiť prečo.

Marika Ondruchova

Marika Ondruchova

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu