O peňaženkách sa musíme učiť od Japoncov

Autor: Marika Ondruchova | 29.4.2012 o 21:05 | Karma článku: 10,30 | Prečítané:  1624x

Stratili ste peňaženku? Bankovú obálku s cudzou menou pred dovolenkou? Ak sa to stalo u nás, zrejme svoje peniaze už nikdy neuvidíte, ale viete že v Japonsku by si vás polícia zrejme našla a všetko vám vrátila? Prečo sa naša spoločnosť už jednoducho zmierila s tým, že krádež peňaženky nepotrebuje byť riešená?

Peniaze_v_penazenke_tab.jpg

Denník SME otestoval našich policajtov - najprv dobrovoľníci odovzdali nájdené peňaženky na polícii a o pár dní sa prišli informovať ich majitelia. Z ôsmich peňaženiek sa majitelia dostali ku piatim. Tri sa jednoducho na policajnej stanici stratili (ak nerátame, že po zverejnení článku sa kupodivu vynorili všetky).

Testované peňaženky neobsahovali žiadnu veľkú hotovosť (okolo 10 Eur), takže motiváciu policajtov obohatiť sa môžeme vylúčiť. To je dobrá správa. Horšia správa je, že policajti stratené peňaženky ignorovali. Každá z testu SME obsahovala pár drobností, na základe ktorých bolo možné vypátrať jej majiteľa. Žiaden z policajtov sa o to ani nepokúsil. Myslím, že by sme mali našich policajtov poslať na preškolenie do Japonska.

Dôveryhodnosť polície

Kto po takomto teste ešte odnesie nejaký nález na políciu, musí byť úplný blázon. Áno, mohli to byť čierne ovce. Ale pokiaľ bude v radoch polície existovať čo i len jedna čierna ovca, budú sa s ňou musieť tie biele vysporiadať. Strata alebo krádež peňaženky bude častý fenomén, keďže len v našej priemernej rodine evidujeme dva prípady. S tým mojím som sa kedysi aj vybrala na políciu, pretože som verila, že by mi mohli pomôcť. Koniec koncov som im poskytla celkom dobrý popis páchateľa, ktorého som naháňala po Nábreží Ludvíka Svobodu. Po návšteve stanice mi bolo jasné, že moja viera bola trocha prehnaná, ale aj tak som po pár týždňoch zavolala, či nezistili niečo nové. Až do článku v denníku SME som totiž verila, že polícia sa mojím prípadom reálne zaoberala, aj keď moja peňaženka ani nič z jej obsahu sa nikdy nenašli.

yens_tab.jpeg

Japonci odovzdali na polícii milióny

Priala by som si, aby sme sa k sebe a k našim nálezom správali ako Japonci. Tí po minuloročnom zemetrasení odovzdali na polícii peňaženky, kabelky a sejfy s hotovosťou v hodnote až 78 miliónov dolárov. Mnohí sa oficiálne vzdali práva na nález aj v prípade, že sa polícii nepodarí vypátrať jeho majiteľa. Japonskí policajti však majiteľov vypátrali a im alebo ich pozostalým vrátili vyše 80 percent nálezov. Nedošlo tam ani k žiadnemu rabovaniu vyľudnených miest, javu typickému pre katastrofou postihnuté miesta.

Ako je možné, že v Japonsku si cestu k svojim majiteľom prostredníctvom polície rýchlo nájdu nielen stratené peniaze, ale aj zabudnuté dáždniky, kabáty či kabelky? Vraj je to zákonmi, ich účinným vynucovaním a kultúrou. Japonskú poctivosť testoval peňaženkami sociológ Mark D. West v roku 2003. Z 20 peňaženiek pohodených na Tokijských uliciach sa mu cez políciu vrátilo 17 aj s kompletným obsahom. Japonci sú odmalička vedení k poctivosti – už ako malé deti odovzdávajú na policii svoje prvé nálezy. Odmenou je nálezné, ktoré sa vypláca v hodnote 5-20 percent z ceny nájdenej veci, keď si ju majiteľ prevezme. Ak sa do 6 mesiacov nikto neprihlási, nálezca si môže svoj „poklad“ ponechať – to upravuje zákon. Naopak neodovzdaný nález môže viesť k policajnému vypočúvaniu a dokonca aj k väzeniu. Skoro každý Japonec pozná „svojho“ policajta po mene a veľmi dobre vie, že krádežou by sa spoločensky blamoval. Dokonca ani japonská mafia nekradne - žije z iných druhov kriminality.

Politická sláva môže začať aj bojom proti vreckárom

Uvedomujem si, že naháňať vreckárov je menej atraktívne ako zatýkať mafiánov. Je to však určite jeden z najčastejších trestných činov a definuje nás ako spoločnosť – pred bratislavským vreckárstvom často varujú zahraničné cestovateľské bedekery. Pri hľadaní riešení pritom nie je potrebné objavovať koleso. Newyorské metro bolo pred 30 rokmi jedným z najnebezpečnejších miest v USA. Jeho prevádzkovateľom sa to však podarilo zmeniť.  Giulianiho popularita ťažila z útokov na Svetové obchodné centrum, ale jej základy postavil starosta najmä bojom proti malým zločinom. Prvým krokom bolo vyčistenie metra - graffiti a dorezané sedadlá motivujú antisociálne správanie. Okrem toho boli posilnené hliadky - už len prítomnosť mužov zákona kriminalitu prinajmenšom komplikuje. Koľkokrát ste však stretli policajta v bratislavskom autobuse? Už len jedna stála hliadka trebárs v autobusoch s číslom 39 by podľa mňa priniesla citeľnú zmenu. A prečo každý policajt ešte aj v 21. storočí horlivo razítkuje a spisuje papierovú zápisnicu namiesto toho, aby zopár klikmi naťukal údaje o peňaženke do jednoduchej celoslovenskej databázy nájdených vecí? A prípadne sa do peňaženky pozrel a jedným či dvomi telefonátmi vypátral jej majiteľa?

Zákony podobné tým japonským máme – u nás je tiež možné vyplatiť nálezné, len o tom nik nevie. Policajtov máme tiež, len v hone za veľkými zločincami zrejme zabudli zákony uplatňovať. Akú motiváciu pre poctivosť máme potom my? Našli ste už niekedy peňaženku? Čo ste s ňou spravili? Odpovedzte prosím na 5 otázok. Ak budem mať aspoň 50 odpovedí, napíšem blog o tom, či máme na Japoncov.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?